Lukáš
Gondáš
(1995)

Srdce pod drobnohľadom

Nie je pravda, že každý máme rovnakú štartovaciu líniu. Lukáš sa narodil s Fallotovou tetralógiou, zriedkavou vrodenou srdcovou chybou, ktorá je výsledkom kombinácie defektu v komorovej prepážke, zúženia otvoru do pľúcnej tepny, rozšírenia a posunutia aorty a zhrubnutia svalu pravej komory srdca. Jej hlavným a najvýraznejším znakom je modranie, ktoré je viditeľné na perách, koži či nechtoch, ale u Lukáša tento príznak chýbal. Prvýkrát išiel na vyšetrenie do Detského kardiocentra, keď mal sedem mesiacov. Operácia sa mala realizovať čím skôr, aby mu anatomická anomália neničila srdce a pľúca. Ibaže keď mal dva a pol roka, konečne nastal deň D a lekári otvorili chlapcov hrudník, zistili, že má poškodené pľúcnice, v ktorých bol už vysoký krvný tlak. Namiesto záplaty srdca mu tak odobrali vzorku pľúc, ktorej vyšetrenie malo rozhodnúť o tom, či pľúca vôbec vydržia operáciu. U Lukáša sa taktiež potvrdila diagnóza aortopulmonálneho okna, inak povedané, jeho pľúcnica a aorta boli zrastené a miešala sa v nich krv. Napokon operáciu zrealizovali, keď mal štyri roky. „Týždeň trvalo, aby ,naskočil‘, dýchal za neho prístroj. Mal byť zoperovaný do pol roka a nemal by pľúcnu hypertenziu, vysoký pľúcny tlak mu poškodil pľúca,“ konštatuje Lukášova mama. Keď mal chlapec 15 rokov, absolvoval opäť operáciu srdca, lebo mu povolila záplata.

Ako bumerang

Napriek zdravotným obmedzeniam si Lukáš dlho neuvedomoval, že je vážne chorý. „Keďže som nechodil tak často do škôlky a veľa času som trávil doma, bol som spokojný. Potom som ako predškolák nastúpil do materskej školy, neskôr do základnej školy, ale stále som bral svoj zdravotný stav s rezervou. Síce som užíval tabletky, ale chcel som byť zdravý. Mal som plány, že sa stanem hasičom, neskôr právnikom, čiže som si volil povolania, ktoré sú extrémne náročné buď fyzicky, alebo psychicky. Teraz už viem, že išlo o fantázie. Môj mozog doslova vypol to, že som chorý, zatlačil tento fakt do úzadia a potom prišla puberta. Moje sny sa rozplynuli ako sneh po zime. Odrazu sa táto zóna zapla ako lúsknutím prsta a úplne ma to dobehlo,“ otvorene sa zdôveruje Lukáš, ktorý by mohol byť motivátorom pre ľudí čeliacich vážnym výzvam. Pľúcna artériová hypertenzia sa mu zhoršila v citlivom období dospievania, keď mal objavovať svet na vlastnú päsť. Namiesto toho ho choroba výrazne limitovala, bol unavený, ťažko sa mu dýchalo a niet divu, že sa u neho v tomto veku objavili depresie. V tom čase spoznal liečebnú pedagogičku v Detskom kardiocentre, ktorá mu pomohla porozumieť svojim pocitom a myšlienkam a s ktorou je v pravidelnom kontakte dodnes. Lukáš kladie mimoriadny dôraz na duševné zdravie, lebo všetky nespracované emócie sa nám v živote vrátia ako bumerang.

Študentský život

Navzdory zdravotnému znevýhodneniu sa Lukáš rozhodol pre štúdium na vysokej škole. Po dosiahnutí bakalárskeho a inžinierskeho titulu má šancu získať v roku 2025 tiež titul PhD. „Venujem sa povrchovej úprave drevených okien, so školiteľom testujeme rôzne typy náterov, jeden cyklus v stroji trvá 100 hodín, 700 hodín tvoria merania hodnôt. Jeden experiment trvá dva mesiace, meranie realizujem raz týždenne, pričom počas doktorandského štúdia som v škole aj doma,“ približuje Lukáš svoj študentský život. Zaujíma nás, či je trpezlivým typom človeka, keďže ide o systematickú a dlhodobú aktivitu. „Vôbec nie,“ rozosmeje sa. „Prispôsobil som sa tomu, že robím veci postupne, ale v niektorých veciach som naozaj prchký. Nemám rád, keď mi niečo nevyjde, prípadne som alergický na nedochvíľnosť, ktorá nemá opodstatnený dôvod.“

Jednoznačne sa naučil napredovať vlastným tempom. Urobil si vodičský preukaz, zájde do obchodu, pomáha v záhrade. Pre človeka, ktorý pociťuje veľkú únavu a slabosť vinou nedostatku kyslíka, je to naozaj obdivuhodný výkon. „Človek sa môže stále zlepšovať, nikdy nie je neskoro,“ vyjadrí Lukáš svoju životnú filozofiu. Momentálne píše príbeh, ktorý možno raz uzrie svetlo sveta. Je to koníček, ktorý ho denne sprevádza na jeho ceste. Hoci má dni, keď napíše tri vety, stále je to posun vpred.

Myseľ a transplantácia

Začiatkom mája 2024 nastúpil na príjem do Prahy, ktorý mal rozhodnúť o tom, či je vhodným kandidátom na transplantáciu srdca aj pľúc. V jednej nemocnici bol 10 dní, v druhej 17 dní. Napokon zdravotnícky tím schválil zaradenie jeho mena na transplantačnú listinu. „Prvé týždne mi bolo fajn, potom prišli emocionálne zmeny nálad. Striedali sa u mňa rozcítenie, šťastie, hnev, nedokázal som sa na nič plnohodnotne sústrediť. Aká bola moja taktika? Nechal som, aby mnou emócie pretiekli a odzneli, nechcel som im venovať viac pozornosti,“ prekvapí Lukáš zrelým postojom, ktorého sa drží aj dnes. V zlomku sekundy sa mu stáva, že frustrácia z dlhodobej choroby môže vzplanúť do nervozity, ale dokáže sa na tento fenomén pozrieť z nadhľadu a počkať, kým pominie.

Ako kandidát na transplantáciu by mal mať zbalenú tašku a príliš sa nevzďaľovať od svojho bydliska. Kedykoľvek mu totiž môže zazvoniť telefón s oznamom, že sa pre neho našli orgány. „Aj keď v mojom prípade to bude zrejme trvať dlhšie. Som nižšieho vzrastu, a tak orgány v hrudnom koši musia spĺňať proporčné rozmery hrudníka. Taktiež mám vzácnu krvnú skupinu 0 negatív. Napriek tomu som začal zle znášať zvonenia telefónu, a tak som rozlíšil melódie zvonenia pre svojich blízkych. Je to stres, lebo správu z transplantačného chceš aj nechceš počuť,“ úprimne priznáva Lukáš. Pri zvládaní emočne vypätej situácie mu pomáha hudba, tvorí si playlisty na šoférovanie, i keď počas dlhších jázd si musí robiť viac zastávok. Jeho každodennou radosťou sú mačky. „V živote je dôležitá harmónia. Stále som na tom dobre, lebo sa dokážem postarať sám o seba a pomôcť druhým.“ Lukáš je taktiež aktívny v Združení pacientov s pľúcnou hypertenziou, výrazne sa podieľa na osvete o tomto zriedkavom ochorení. A ku cti mu slúži, že vďaka svojmu prístupu k životu je inšpiráciou pre druhých.